V domovoch dôchodcov sa váľajú boháči

Autor: Braňo Ondruš | 6.2.2012 o 3:20 | (upravené 6.2.2012 o 8:54) Karma článku: 13,46 | Prečítané:  10845x

Pravicoví politici sú posadnutí zvláštnym stihomamom. Napriek tomu, že zvieracie aféry ich jasne usvedčujú z nahrávania (a privatizačného prihrávania) rôznym milionárom a miliardárom, ošklbávajú výlučne bežných ľudí. A práve medzi nimi vidia boháčov, ktorí vraj žijú na úkor štátu. V prípade invalidov, ktorí chcú pracovať sa im to nepodarilo, ale na dôchodcoch - starých, chorých a bezvládnych ľuďoch - sa ešte tesne pred voľbami vyvŕšiť stihli.

A to novelou zákona o sociálnej starostlivosti, ktorou vládna pravica razantne zvýšila poplatky na minimálne 50% z oprávnených nákladov na klienta. Doteraz mohli platiť aj menej. Výšku určuje samospráva, ktorej výkon sociálnej starostlivosti patrí. Bolo to rozumné, lebo podmienky a príjmy ľudí sú v jednotlivých regiónoch rôzne a miestni ich poznajú určite lepšie, než papaláši v Bratislave. Ešte väčší problém spočíva v tom, že zákon nijako nenúti prevádzkovateľov zariadení správať sa hospodárne. Verejné (ktoré patria samosprávam) podliehajú kontrole do posledného eurocentu, ale súkromné nie. Poznám prípad, keď si riaditeľka cirkevného domova roky objednávala služby externe, od firmy svojej dcéry, a - samozrejme - drahšie, než ich ponúkal neďaleký verejný domov s nevyužitými kapacitami. Lebo zriaďovateľ (majiteľ) sa o to sprvoti nezaujímal. „Verili sme jej," vysvetlili mi. Lenže klienti - starí, chorí, bezvládni - budú musieť podľa nového zákona platiť polovicu aj z takýchto predražených služieb. Zákon ich pred takýmto zneužitím vôbec nechráni.

 

Nepochybne preto, lebo vládna pravica je presvedčená, že domovy dôchodcov a sociálnych služieb sú plné utajených boháčov. Poslankyňa M. Gibalová (KDH) mi vysvetlila, že novela „rozdeľuje ľudí na majetných a nemajetných". Tí prví si teda budú platiť viac, lebo sú príliš bohatí, aby im pomáhal štát. Podľa kritérií zákona sa to bude týkať tých, ktorí majú dôchodok zhruba od 320 €. Skutoční boháči, ktorých treba poriadne ošklbať! A za tých chudobnejších to budú musieť zatiahnuť príbuzní. Napr. manželia s jedným malým dieťaťom (on zarába 400 €, ona na rodičovskej dovolenke) budú musieť platiť za svojho starkého či starkú už od celkového príjmu rodinu 590 € mesačne. Typickí boháči, ktorí nevedia, čo s peniazmi!

 

Mimochodom, ak ani ten klient, ani jeho príbuzní dokopy nebudú schopní platiť poplatky v potrebnej výške, zriaďovateľ domova počká na smrť klienta a podľa zákona si svoje nároky uk(r)ojí v rámci dedičského konania. Alebo majetok klienta sa rozpredá a aby nepodvádzal, na jeho majetky sa vrhnú súdni znalci, aby vyhotovili posudky o cene. Bárs aj po smrti.

 

Toto všetko vymyslel človek (J. Mihál), ktorý kedysi vyhlásil, že potrebuje na deň 400 € a kto si toľko nezarobí, nech radšej odíde zo Slovenska. A presadzoval to človek (R. Sulík), ktorý zasa povedal, že cesta lietadlom na večeru do Rakúska nebola drahá, lebo za ňu zacvakal len 750 €. A „za" hlasoval človek (I. Matovič), ktorý svoj majetok odhaduje na 100 mil. korún, ale presne to ani nevie. A všetci sa dostali do parlamentu za stranu, ktorá má v názve solidaritu.

 

Určite sa v domovoch nájdu aj ľudia, ktorým dôchodky naozaj umožňujú, aby platili viac, než 200 - 250 €. Ale je ich „zatracene" málo. A za „spravodlivosť" voči týmto jednotlivcom ostatní zaplatia poriadne vysokú cenu. To však zjavne netrápi tých, pre ktorých je solidarita a sloboda iba reklamným sloganom, aby sa udržali na teplých politických miestečkách.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Tisíc eur je psychologická hranica

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi.

SVET

Rakúski voliči rozhodujú o novej hlave štátu

Rakúšania si vyberajú medzi Norbertom Hoferom a Alexandrom Van der Bellenom.


Už ste čítali?